Smŕšť
3. 4. 2007
V deväťdesiatych rokoch prišli ako neľútostná smršť, ktorá doslova
rozmetala dovtedy relatívne pokojný svet populárnej elektronickej
hudby. Dalo by sa dokonca povedať, že ju vymysleli. To je trošku silná
káva, keď však hodnotíme ich prínos k vývoju modernej elektroniky, nie
sme až tak ďaleko od pravdy...
Po poslednom albume Fat of the Land nechali na seba dlho čakať. Vždy v menšine, nikdy bez palebnej presily. Takto by sa dal od oka preložiť názov ich nového radového albumu. Tí čo čakali sa dočkali, ale tí ktorí očakávali poriadny nášup, tak ako ja, ostali sklamaní. Chalani sú už očividne mierne vyhorený – nápadovo. Vlastne neviem, či je namieste hovoriť o „chalanoch“, pretože medzičasom už zostarli, teraz sú to páni.
Je všeobecne známe, že celú hudbu robí len jeden človek: Liam Howlett – sympaťák za klávesmi a elektronickými mašinami. Jeho šýl a prístup k muzike mi vždy imponoval, ale keď to poviem na rovinu, teraz nie je ani o čom písať. Mám taký pocit, že dve skladby im ostali z posledného albumu (cítiť až moc veľkú súvislosť) a ostatné vznikli asi tak, že si Liam po rokoch robil poriadok v počítači a zo starých samplov pozliepal čo sa dalo. Počas ich dlhoročnej pauzy som rozmýšľal, čo asi tak je s touto kapelou, čo robia jej protagonisti (ak ešte žijú) a predovšetkým ako sa vyvíja ich hudba. Musím úprimne povedať, že nijak. Chalani pokračujú presne tam, kde kedysi prestali. Či to bude ľuďom stačiť ukáže čas...
PS: Na svete je už dokonca aj remix tohto albumu. Či je lepší, alebo horší ako originál, posúďte sami: www.prodigyremixed.com
Po poslednom albume Fat of the Land nechali na seba dlho čakať. Vždy v menšine, nikdy bez palebnej presily. Takto by sa dal od oka preložiť názov ich nového radového albumu. Tí čo čakali sa dočkali, ale tí ktorí očakávali poriadny nášup, tak ako ja, ostali sklamaní. Chalani sú už očividne mierne vyhorený – nápadovo. Vlastne neviem, či je namieste hovoriť o „chalanoch“, pretože medzičasom už zostarli, teraz sú to páni.
Je všeobecne známe, že celú hudbu robí len jeden človek: Liam Howlett – sympaťák za klávesmi a elektronickými mašinami. Jeho šýl a prístup k muzike mi vždy imponoval, ale keď to poviem na rovinu, teraz nie je ani o čom písať. Mám taký pocit, že dve skladby im ostali z posledného albumu (cítiť až moc veľkú súvislosť) a ostatné vznikli asi tak, že si Liam po rokoch robil poriadok v počítači a zo starých samplov pozliepal čo sa dalo. Počas ich dlhoročnej pauzy som rozmýšľal, čo asi tak je s touto kapelou, čo robia jej protagonisti (ak ešte žijú) a predovšetkým ako sa vyvíja ich hudba. Musím úprimne povedať, že nijak. Chalani pokračujú presne tam, kde kedysi prestali. Či to bude ľuďom stačiť ukáže čas...
PS: Na svete je už dokonca aj remix tohto albumu. Či je lepší, alebo horší ako originál, posúďte sami: www.prodigyremixed.com